Pre väčšinu ľudí je mesiac január symbolom nových začiatkov a predsavzatí. Pre iných je to len ďalším mesiacov v roku, ktorý nie je ničím nezvyčajný. Opak je však pravdou. Pozrite sa na pár zaujímavých faktov práve o tomto často neobľúbenom zimnom mesiaci.
- Názov nesie podľa rímskeho boha Janusa, ktorý bol vždy zobrazovaný ako dvojhlavý. Jedna hlava sa obzerala do minulosti a druhá hľadela vpred do nového roka.
- Január je mesiacom, kedy je najvyššia početnosť rozvodov a rozchodov.
- Mnoho ľudí praktikuje tzv. suchý január. Je to najmä z dôvodu, že máme za sebou sviatky plné hodovania a pitia, a preto sa mnohí z nás rozhodnú pre zdravší životný štýl.
- Január je najchladnejším mesiacom na severnej pologuli.
- Ekvivalentným mesiacom na južnej pologuli je júl.
- Pôvodne mal kalendár len 10 mesiacov. Ako je to možné?
V ôsmom storočí pred Kristom žiadny január a február neexistoval. Rok sa začínal marcom v deň jarnej rovnodennosti a končil decembrom.
Kalendár vyzeral takto:
Martius 31 dní
Aprilius 30 dní
Maius 31 dní
Junius 30 dní
Quintilis 31 dní
Sextilis 30 dní
September 30 dní
October 31 dní
November 30 dní
December 30 dní
Keď to spočítate, zarazí vás možno fakt, že rok trval len 304 dní. V tejto dobe bola zima neúrodná, zbytočné obdobie, o ktoré sa príliš nikto nestaral. To znamená, že pre 61 dní v roku neexistoval dátum. Počas tohto obdobia by ste na otázku „Aký je mesiac?“ dostali odpoveď „Žiaden“. Rimania takto fungovali, až kým si v roku 713 pred Kristom kráľ Numa Pompilius nepovedal, že je pomerne hlúpe mať kalendár, ktorý ignoruje celú šestinu roka. Do kalendára pridal január a február, čím sa február stal posledným mesiacom v roku. Jeho kalendár obsahoval 12 mesačných cyklov, spolu mali presne 355 dní.
Samozrejme, 355-dňový kalendár mal svoje muchy. Ako čas plynul, roky začali byť nezosynchronizované. Aby tomuto Rimania zabránili, pridali 13. mesiac. Nazvali ho Mercedonius a trval 27 dní. Začal hneď po 24. februári (očividne sa nikto veľmi o dátumy nestaral). No toto opatrenie vôbec nepomohlo.
Až s nástupom Júliusa Caesara došlo k úprave kalendára tak, ako ho poznáme dnes. Zrušil 13. mesiac a zjednotil kalendár podľa Slnka a pridal pár dní tak, aby mal rok 365 dní. Taktiež ponechal 28 dní vo februári. Pri prestupných rokoch sa deň navyše pridáva na koniec februára z jednoduchého dôvodu. Je to predsa najkratší mesiac roka. Vieme, že ani Caesarov kalendár nebol dokonalý, no jeho koncept prežil storočia.
