Piaty až štrnásty október 1582 sa nikdy neudiali, nikdy neprebehli a nenájdete ich v žiadnom kalendári. Čo sa skrýva za týmto tajomstvom?
Na prvý pohľad sa zdá, že čas plynie stále rovnako. V skutočnosti však 1 deň netrvá 24 hodín, ale o niečo menej. Je to presne 23,934 hodín a tento čas sa nazýva siderický deň.
Predstavme si obežnú dráhu Slnka ako ciferník hodín, Slnko je v strede. Začíname na dvanástke a o rok tam aj skončíme. Každým dňom sa posúvame po obežnej dráhe, no čas potrebný na to, aby sme sa pozerali na rovnaké hviezdy po otočení Zeme okolo vlastnej osi, sa predlžuje. Potrebujeme tých 23,934 hodín na otočenie sa okolo zemskej osi o presne 360 stupňov, no ešte kúsok k tomu, aby sme sa postavili presne oproti Slnku. Teda siderický deň plus ten kúsok je nazývaný solárny deň.
No keď bude Zem za polovicou svojej dráhy, bude jej stačiť kratší čas na to, aby sme sa opäť pozerali oproti Slnku, pretože sa vracia späť. Každý solárny deň teda trvá inú dobu, pretože sme vždy v inom uhle oproti Slnku. Aby sme sa teda zmestili do 24 hodín, v niektoré dni by mali sekundy plynúť rýchlejšie, v iné pomalšie. 24 hodín je len priemer.
Je jasné, že žiť s tým, že každý deň trvá inú dobu, je pomerne náročné. A preto sme si vytvorili tzv. equation clocks. Čas dnes nie je to, čo Slnko alebo vzdialené hviezdy hovoria. Čas je to, čo nám hovoria naše hodinky, v ktorých každá sekunda trvá vždy rovnako. V podstate sme sa otočili prírode chrbtom.
Presuňme sa teraz na rok. Už teda vieme, že rok nemá presne 365 dní, no 365,24219 dní, teda 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekundy. Toto je tropický rok, známy tiež ako solárny rok, a označuje čas, za ktorý Zem obehne Slnko a vráti sa na presne to miesto, kde začala.
Ak by mal kalendár len 365 dní každý rok, po štyroch rokoch by sme stratili jeden deň. Prvý marec by prichádzal vždy o deň skôr.
Preto ľudstvo zaviedlo 29. február – prestupný deň raz za štyri roky. Prestupné dni nepridávajú dni k počtu dní, ktoré žijeme, len vypĺňajú medzeru, ktorú vytvára rotácia Zeme okolo vlastnej osi. Ak by sme prestali s prestupnými dňami pred 300 rokmi, naše kalendáre by boli dva mesiace popredu pred tým, kde sa Zem skutočne nachádza. Horúce dni v apríli, zima v októbri.
V roku 1582 bola celá Európa desať dní pozadu voči pozícii Zemi. 10 dní za 1 500 rokov je pomerne dobrý výsledok. Nový kalendár predstavil pápež Gregor XIII., 4. októbra 1582. Pápež prehlásil, že nasledujúci deň, po 4. októbri, bude nasledovať 15. október. Desať dní sa jednoducho neudialo.
Link na obrázok: https://www.shutterstock.com/image-photo/ad-1582-anno-domini-printed-on-1648082812
