Pravek
Pracovný čas je časový úsek, ktorý osoba strávi vo svojom platenom zamestnaní. V prípade pravekých spoločností teda nemôžeme o pracovnom čase vôbec hovoriť, keďže v tomto období ešte ľudia nepoznali ani pojem peňazí ako univerzálneho výmenného prostriedku, a už vôbec nepoznali platenú prácu.
Prví ľudia boli lovci a zberači. Odhaduje sa, že títo ľudia strávili v priemere 12 až 16 hodín denne zabezpečovaním dostatočného množstva jedla na svoje prežitie.
Starovek
V staroveku sa pracujúci ľudia delili na dve skupiny – slobodných ľudí a otrokov. Otroci boli považovaní za majetok ich pána. Pracovali teda toľko, koľko rozhodol on. Väčšina slobodných ľudí sa v tomto období venovala poľnohospodárstvu. Len relatívne malá časť obyvateľstva sa zaoberala inou činnosťou (kňazi, vojaci, remeselníci…). Starovekí roľníci pracovali pravdepodobne zhruba toľko hodín, koľko pracujú dnešní ľudia. Množstvo odpracovaného času však bolo omnoho nepravidelnejšie a záviselo najmä od ročného obdobia.
Stredovek
V stredoveku sa rozlišovalo medzi privilegovaných a neprivilegovaných, teda poddaných. Na vrchole feudálnej spoločnosti bol kráľ. So vznikom miest sa situácia značne zmenila. Vznikla nová spoločenská vrstva – meštianstvo.
Novovek
Novovek znamenal pokrok takmer vo všetkých oblastiach ľudského života. Podstatná zmena v oblasti práce, pracovného času a vznik pracovného práva nastali však až s nástupom priemyselnej revolúcie.
Priemyselná revolúcia
Priemyselná revolúcia preniesla z veľkej časti prácu z polí do tovární, závodov a baní. Pre obyčajných ľudí sa tým vytvorili nové možnosti na pracovné uplatnenie, ale za cenu veľmi tvrdých pracovných podmienok s dlhým pracovným časom. Industrializácia umožnila pracovať po celý rok (keďže práca nebola viazaná na ročné obdobie) a po veľkú časť dňa (vďaka umelému osvetleniu). Podľa dobových záznamov, pracovný čas bol v tomto období od 12 do 16 hodín denne a šesť až sedem dní v týždni. Prudko sa tiež rozšírila detská práca. Tieto skutočnosti ukázali nevyhnutnosť vstupu štátu do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a viedli ku vzniku ochranného pracovného zákonodarstva a odborov.
Je čas poslať osemhodinovú pracovnú dobu do histórie?
Osemhodinový pracovný čas sa od svojho vzniku na začiatku 20. storočia prakticky nezmenil. Dnešní pracovníci sú však iní ako kedysi. Mnohé úkony za nás robia počítače a roboty. Postupnou automatizáciou procesov dokážeme efektívnejšie napĺňať pracovné ciele. Dnešná forma práce je omnoho väčšou záťažou na ľudskú psychiku. Vďaka počítačom sme dnes extrémne efektívni a z dlhodobého hľadiska je podávanie nadmerného pracovného výkonu pre človeka nemožné. Aj z tohto dôvodu niektoré krajiny postupne zvažujú a pristupujú k skrátenou pracovného času z 8 na 6 hodinový, prípadne z 5 na 4 dňový.
Slovenská republika túto fázu zatiaľ ešte nedosiahla. Rozhodnutia však závisia aj od jednotlivých spoločností a zamestnávateľov.
